Kto vo sne videl, že vstúpil do pekla, dopúšťa sa ťažkých hriechov; a ak z neho vyšiel bez úhony, upadne do starostí tohto sveta. A kto vidí, že sa oheň priblížil, upadne do ťažkosti a do skúšky od panovníka, z ktorej sa nezachráni, a zastihla ho pokuta a hrubá strata; a je to pre neho výstraha, aby sa kajal a vrátil sa z toho, v čom je. A ak doň vstúpil, dopúšťa sa ťažkých hriechov a ohavností, za ktoré mu Boh Najvyšší uložil trest, a zabúda na svojho Pána; a ak doň vstúpil a tasil meč, hovorí ohavnosť a zlo. A ak videl, že doň vstúpil s úsmevom, hreší a neposlúcha Boha Najvyššieho a raduje sa v blaženosti tohto sveta. A ak videl, že ho do ohňa uviedli, ten, kto ho uviedol, ho zvádza a nabáda ho, aby sa dopustil veľkého hriechu, ako je zabitie alebo smilstvo. A ak videl, že je stále zavretý v pekle a nevie, kedy doň vstúpil, zostane na tomto svete chudobný a zarmútený a nemodlí sa a nepostí sa a nespomína Boha Najvyššieho. A ak videl, že prechádza po žeravom uhlí, úmyselne prekračuje šije ľudí. A ak videl, že okúsil zo zakkúmu pekla a z jeho vriacej vody a z jeho hnisu, alebo že ho zastihlo niečo z jeho horúčavy, nadobúda hriech a prelieva krv a jeho veci mu stvrdnú. A kto vidí, že má v pekle čiernu tvár a modré oči, ten sa druží s nepriateľom Boha Najvyššieho a je spokojný s ohavnosťou svojho zločinu, takže bude ponížený a jeho tvár očernie pred ľuďmi a Boh Najvyšší ho v onom svete potresce za jeho bezprávie. A kto vidí peklo vo svojom spánku zreteľne, nech sa má na pozore pred panovníkom alebo pred hnevom Milosrdného. A kto vidí, akoby vstúpil do pekla, bude zahanbený za každý hriech, z ktorého sa nekajal; a ak videl, akoby z pekla vyšiel, kája sa zo svojich neposlušností; a ak pil z jeho nápoja alebo okúsil z jeho jedla, neprestane páchať neposlušnosti alebo hľadá poznanie, ktoré sa mu stane pohromou. A peklo je vo sne poukazom na stratu úradu v tomto svete pre toho, kto doň vstúpil; a azda poukazuje na chudobu po bohatstve a na opustenosť po spoločnosti a na upadnutie do ťažkostí a na trvalé väzenie a na hanbu v tomto svete. A ak poukazovalo na ženu, bola to žena, ktorá trápi; a ak poukazovalo na živobytie, jeho zárobok bol zakázaný; a ak poukazovalo na obydlie, susedilo s ľuďmi hriechu a nedbalosti; a ak poukazovalo na chorobu, jej koncom bola smrť so zlým skončením; a ak poukazovalo na službu, bola u toho, kto má nespravodlivú moc; a ak poukazovalo na poznanie, bola to novota; a ak poukazovalo na skutok, bol to skutok neprijatý; a ak poukazovalo na dieťa, bolo to dieťa zo smilstva. A azda vstup do ohňa poukazuje na toho, kto po bohatstve žobre; a poukazuje na dom novoty a hriešnikov a na kostol a na synagógy a na domy ohňa a na kúpeľ a na garbiareň a na bitúnok a na pec a na všetko, v čom sa pre nejaký cieľ zakladá oheň; a vstup doň poukazuje na dosiahnutie žiadostí. A ak vstúpil do Lazá, bol z tých, čo zhromažďovali a hromadili, a takisto Hutama; a azda je Hutama pre toho, kto osočuje a ohovára a hromadí; a peklo je pre neveriacich a pokrytcov; a Sakar poukazuje na zanechanie pravdivosti a na zabŕdanie do toho, do čoho človeku nič nie je, a na skúposť a na to, že niekto vyhlasuje Deň súdu za lož; a Saír je pre satanov a pre toho, kto si osvojil ich povahu; a Háwija poukazuje na ukracovanie na miere a na váhe alebo je pre toho, komu boli váhy ľahké a nezaťažil ich dobrým skutkom; a Džahím je pre toho, kto sa vzoprel a dal prednosť životu tohto sveta; a najspodnejšia priepasť je pre majstrov pokrytectva. A ak jedol z jeho zakkúmu alebo pil z jeho ohavnej vody, alebo ho bodli jeho škorpióny, alebo ho uhryzli jeho hady, alebo bola jeho koža vymenená za kože jeho ľudí, alebo bol vlečený po tvári, alebo bol zvrhnutý z výšky na hlavu, alebo bol bitý jeho kyjmi, alebo ho odohnali jeho strážcovia — to všetko a čo je tomu podobné je znakom noviet vo viere a spolčenia sa s násilníkmi a držania sa zvyklostí neveriacich a osvojenia si povahy modloslužobníkov a posmievačov a protivenia sa prorokom a opustenia bohabojných a odpadnutia od viery a lakomstva s Božím majetkom voči tým, ktorým patrí, a neposlušnosti voči Pánovi svetov alebo popierania jeho panstva a jeho moci a jeho pripodobňovania k jeho stvoreniu, buď pochválený a vyvýšený. A videnie Málika, strážcu ohňa, poukazuje tomu, kto sa zmenil vo svojej povahe alebo komu dal zajesť niečo dobré, na lásku k Bohu Najvyššiemu a k jeho poslovi a k veriacim a na česť a moc a na vzdialenie sa od pokrytectva a na zanechanie hriechov a vrtochov po zblúdení a na horlivosť vo viere. A ak videl toho strážcu, nech je nad ním pokoj, obráteného k nemu, poukazovalo to na jeho bezpečie a na jeho zachovanie pred jeho ohňom; a ak ho videl odvráteného od neho alebo zmeneného voči nemu na tvári či v postoji, poukazovalo to na to, že upadne do toho, čím si zaslúži jeho oheň. A strážcovia pekla sú dôverníci a strážcovia a vojaci a pomocníci a muži stráže a domáci a príbuzní toho, na koho Málik poukázal. A kto vidí, že ho Málik chytil za kečku a hodil ho do ohňa, jeho videnie mu ukladá poníženie. A ak videl, že do ohňa vstúpil a vyšiel z neho, vstúpi do raja, ak Boh Najvyšší bude chcieť, alebo sa dopustí neposlušnosti a bude sa z nej kajať. A ak videl, že k nemu jeho vlastné údy hovoria, je to znakom toho, že bude zadržaný od neposlušností a prebudený pre vec onoho sveta.
Oddiel písmeno džím