Niekomu sa zdalo, že naň zrazu doľahli jeho spolustolníci a rodoví druhovia a povedali mu: prijmi nás a daj nám večeru; a že on sám povedal: peniaze nemám ani to, z čoho by som vás prijal. A potom, že ich odohnal. Na druhý deň ho zastihlo stroskotanie, a keď prišiel do najväčšieho nebezpečenstva, len ťažko sa zachránil — sen sa mu vyplnil príhodne a podľa rozumu. Je totiž u spolustolníkov zvykom vchádzať aj do domov mŕtvych a tam večerať, a o tom prijatí sa hovorí, že ho dáva mŕtvy, za úctu, ktorú spolustolníci mŕtvemu vzdávajú. A to, že ich neprijal, príhodne značilo nebezpečenstvo; keďže však on sám prevzatie na seba nevzal, príhodne sa zachránil: tí, čo naň doľahli a mali zavreté oči, … ich prijatie naň bolo tlačené. A stroskotanie preto, že ich odohnal pre nedostatok peňazí.
Miesto v diele Kniha V