Koruna

14 výkladov z 3 prameňov.

Obrázok je vygenerovaný modelom. Nie je to dobová rytina a nepochádza zo žiadneho z prameňov.

Miller číta korunu skôr ako zmenu života než ako hodnosť: zmenu v spôsobe života, ďalekú cestu z domova, nové známosti — a nosiť ju znamená stratu osobného majetku, jediné čítanie tu, pri ktorom koruna stojí nositeľa niečo už tým, že ju má na hlave. An-Nábulusí ju číta ako poznanie, Korán a kráľovstvo, a potom číta kov: žene je manželom moci a majetku, mužovi cudzou mocou — ale zlato je mužom v Zákone zazlievané, takže koruna z holého zlata môže byť práve tým, čo mu pokazí náboženstvo, kým zlato s drahokamami prinesie bohatého cudzinca dobrého rodu. Väzeň, ktorý to sníva, bude vyvedený a poctený ako Jozef, iba ak nemá neprítomného syna — vtedy je ten syn jeho korunou a nezomrie, kým ho neuvidí. A vládca, ktorý nosí zlato a zapiera, príde o zrak, a čítanie si ten dôvod rozpíše: oko je náboženstvom, takže keď odišlo náboženstvo, odišiel s ním aj zrak. Artemidóros číta korunu rovnako a materiálov má podstatne viac: vosk je zlý pre všetkých a najhorší pre chorých, keďže poeti nazývajú smrť aj kér; vlna značí travičstvo a zväzujúce kúzla; soľ a síra to, že snívajúceho budú ťažiť ľudia nad ním postavení; zlato je nešťastné pre otroka aj pre chudobného a chorému veští rýchlu smrť — bledé, ťažké, chladné — a bohatým a vodcom ľudu je dobré. Potom rozhoduje miesto: veniec, ktorý značí niečo dobré, vychádza zle, keď sa nosí inde než na hlave, čo dokazuje Zoilom, ktorý videl synom členky ovenčené olympijským olivovníkom a pochoval ich pred súťažou.

Tento odstavec je generovaný modelom. Zhŕňa pramene vyššie, nepochádza zo žiadneho z nich a nie je pripísaný nikomu.

Grécky snár

Aj ostatným ľuďom privádzajú odmeny dobré i zlé veci ku koncu, kedykoľvek niekto dôjde až po veniec.

Miesto v diele Kniha I, 62

Veniec ho však priviedol k tomu, že si vzal pannu, a to pre svoje zviazanie a preto, že oliva patrí panenskej bohyni; stalo sa to aj v Egypte, lebo podľa povesti bola tá rastlina prenesená z Egypta do Atén.

Miesto v diele Kniha IV

Vence z vosku sú zlé pre všetkých, a najviac pre chorých, lebo básnici nazývajú smrť aj kér.

Miesto v diele Kniha I, 77

Vence zhotovené z vlny veštia pre svoju pestrosť travičstvo a zväzujúce kúzla.

Miesto v diele Kniha I, 77

Vence zo soli alebo zo síry znamenajú, že snívajúceho zaťažia ľudia nad ním postavení, lebo sú od prírody ťažké a nemajú v sebe nič príjemné.

Miesto v diele Kniha I, 77

Snívať o zlatom venci je zlé pre otroka, ak nemá zároveň aj to, čo k takému vencu patrí — mám na mysli purpur a sprievod; a zlé je aj pre chudáka, lebo je to nad jeho stav. Prvého teda budú mučiť a druhého pristihnú pri veľkých zločinoch — a je pravdepodobné, že aj jeho budú mučiť.

Miesto v diele Kniha I, 77

Chorému veští rýchlu smrť, lebo zlato je bledé, ťažké a chladné, a preto sa prirovnáva k smrti. Vynáša aj skryté veci na svetlo, pretože na toho, kto nosí zlato, sa každý zahľadí.

Miesto v diele Kniha I, 77

U bohatých, u ľudových vodcov a u tých, čo sa rozhodli vládnuť davu, som ten veniec zaznamenal ako dobrý.

Miesto v diele Kniha I, 77

Vence, ktoré znamenajú niečo dobré, nielenže neznamenajú nič dobré, ale stávajú sa aj zlými, keď nie sú na hlave, lež na nejakej inej časti tela.

Miesto v diele Kniha IV

Zóilos, ktorý priviedol svojich synov na Olympiu, aby súťažili — jeden v zápase, druhý v pankratione — videl v sne, že majú kotníky ovenčené olivou a divou olivou. Mal veľkú radosť, lebo tie vence sú svätené, víťazné a dávajú sa v Olympii; jeho synovia však pred zápolením zomreli, pretože vence okolo kotníkov neboli ďaleko od zeme.

Miesto v diele Kniha IV

Bežec, ktorý bol v Olympii ovenčený v chlapeckom behu, videl vo sne, keď mal zápoliť na iných hrách, že si v olympijskom venci ako v mise umýva nohy. Na tých hrách prehral.

Miesto v diele Kniha V

To isté znamená aj kráľovská výstroj, čiže diadém, žezlo a purpurový plášť.

Miesto v diele Kniha II, 30

Ὀνειροκριτικά (Oneirokritika)

Artemidóros z Daldidy; vydal Rudolf Hercher

2. storočie; Hercherovo vydanie 1864 · grécko-rímska

samotný prameň antickej tradície, z ktorého ostatné čerpajú

O tomto prameni

Päť kníh gréckej prózy z 2. storočia, nie abecedný slovník: výklady stoja vnútri vyargumentovaných kapitol a autor pri každom hovorí, prečo tak znie. Je to prameň, z ktorého ostatné európske a arabské snáre čerpajú — aj tam, kde ho nemenujú.

Práva: voľné dielo

Odkiaľ je text: https://archive.org/details/bub_gb_CRwTAAAAQAAJ

Arabský snár

Vo sne poukazuje na vedomosť a na Korán a na kráľovstvo. A azda nosenie koruny poukazuje na obnovu dieťaťa alebo mesta alebo na pokorenie nepriateľa. A žena, ak videla korunu na svojej hlave, vezme si vznešeného muža, ktorý má moc alebo bohatstvo; a ak bola tehotná, porodila chlapca. A ak ju muž videl na svojej hlave, získa cudziu moc; a ak naňho prišlo to, čo ho napráva, jeho viera je v bezpečí, inak je v tom to, čo kazí, lebo nosenie zlata je mužom v Zákone nežiaduce. A koruna môže byť manželka vysokého postavenia, bohatá a zámožná, ktorú si vezme. A ak to videl ten, kto je uväznený vo väzení vládcu, potom ho vládca prepustí a jeho vec sa stane váženou, tak ako sa stala váženou vec Jozefa, pokoj s ním, u kráľa, ibaže by mal neprítomného syna, lebo potom nezomrie, kým ho neuvidí, a on je jeho korunou. A koruna vykladaná drahokamami je lepšia než koruna zo samého zlata. A koruna je kráľovstvo cudzincov alebo moc a vážnosť muža. A ak žena videla, že na jej hlave je koruna zo zlata vykladaná drahokamami, a bola bez muža, vzala si muža, ktorý má svetské imanie a majetok a vážnosť a pôvod, málo chorý, cudzinec. A ak bola zo samého zlata, potom je to starý muž, po ktorom zdedí majetok. A ak mala muža, potom porodí syna, ktorý bude pánom svojho domu. A ak to bola koruna zo zlata, potom žena rýchlo zomrie. A ak vládca videl, že má na sebe korunu zo zlata, a neveril alebo sa dopustil bezprávia, potom mu zhasne zrak, lebo oko je viera; a keď neveril, odišla jeho viera, a viera je zrak, a keď odišla jeho viera, odišiel aj jeho zrak. A ak mal na sebe korunu zo zlata a drahokamov, potom získa cudziu moc a stratí svoju vieru a jej zákony a bude pokrytcom pre to zlato.

Oddiel písmeno tá

Navoňanie ľudí výkladom snov

Abd al-Ghaní an-Nábulusí

pred 1731; prvá tlač Kairo 1858 · arabsko-islamská

nesie antickú tradíciu po Artemidórovi

O tomto prameni

Arabský snár damaského učenca an-Nábulusího, abecedný slovník dvoch a pol tisíca hesiel. Z antickej tradície čerpá priamo: Artemidóra preložil do arabčiny Hunajn ibn Isháq v 9. storočí. Výklad tu takmer vždy mieri na postavenie, majetok a vieru snívajúceho, nie na jeho city.

Práva: voľné dielo

Odkiaľ je text: https://shamela.ws/book/1217

Miller

Sen o korune predznamenáva zmenu spôsobu v návykoch vlastného života. Snívajúci odcestuje ďaleko od domova a nadviaže nové vzťahy. Smrteľná choroba môže byť tiež smutným znamením tohto sna. Sen, že nosíš korunu, značí stratu osobného majetku. Sen, že niekoho korunuješ, značí tvoju vlastnú hodnotu. Sen, že sa zhováraš s prezidentom Spojených štátov, značí, že sa zaujímaš o štátne veci, a niekedy ukazuje veľkú túžbu byť politikom.

Desaťtisíc vyložených snov, alebo Čo je v sne

Gustavus Hindman Miller

1901 · americká viktoriánska

nesie úlomky antickej tradície bez jej systému

O tomto prameni

Americký snár, ktorý ako jediný tu pozná telefón, železnicu či výťah. Doktrinálne je najviac rozpadnutý: drží úlomky antickej tradície bez systému, ktorý ich kedysi držal pohromade.

Práva: voľné dielo

Odkiaľ je text: https://www.gutenberg.org/ebooks/926