Nájsť v nich oheň a potom ho uhasiť znamená, že si človek sám privodí straty.
Miesto v diele Kniha II, 10
2 výklady z 2 prameňov.
Tie dve knihy kladú ten istý čin na opačné strany. Artemidórovo čítanie je jediný výklad a snívajúci v ňom platí za to, čo urobil: nájsť oheň horiaci a potom ho uhasiť znamená, že si človek sám privodí straty. An-Nábulusí číta ten čin ako obecné dobro: kto uhasil oheň, udusil rozbroj alebo zrušil novotu alebo vojnu. Potom pridá prípady, pre ktoré v tom gréckom výkladu niet miesta. Hasiť oheň už uhasnutý azda poukazuje na roznietenie zla pre to, čo sa pri jeho hasení zvíri z popola a dymu; ak bol ten, komu sa snívalo, na ceste po mori, utopil sa a plával na hladine vody; a ak mal niekoho na cestách, ten sa k nemu vrátil alebo o ňom počul správu. Jedna kniha teda necháva toho, kto hasí, aby na tom stratil, a druhá ho necháva ukončiť vojnu — a arabský snár si vlastnú škodu ponechá pre ten jediný prípad, kde už nebolo čo hasiť.
Tento odstavec je generovaný modelom. Zhŕňa pramene vyššie, nepochádza zo žiadneho z nich a nie je pripísaný nikomu.
Nájsť v nich oheň a potom ho uhasiť znamená, že si človek sám privodí straty.
Miesto v diele Kniha II, 10
Oheň vo sne: kto uhasil oheň, udusil rozbroj alebo zrušil novotu alebo vojnu. A ak vo sne hasil oheň už uhasnutý, azda to poukazuje na roznietenie zla pre to, čo sa pri jeho hasení zvíri z popola a dymu. A ak bol ten, kto to videl, na ceste po mori, utopil sa a plával na hladine vody. A ak mal niekoho na cestách, ten sa k nemu vrátil alebo o ňom počul správu.
Oddiel písmeno ṭá