Istému mužovi, ktorý priviedol svojho syna, pankratiastu, do Olympie, sa snívalo, že chlapca odsúdili na smrť a že ho majú zabiť na Zeusovom oltári, a že on sám s veľkým plačom a mnohými prosbami vyprosil, aby chlapec nezomrel. Chlapca prijali do súťaže a zápasil, a keď už mal veľkú nádej na víťazstvo, podľahol, ako sa patrilo: nedostal sa totiž ku koncu, to jest k dovŕšeniu víťazstva, ani sa mu nedostalo verejnej pocty; veď, ako je rozumné, tí, čo prinášajú verejnú obetu pred zápasom, sa pokladajú za hodných veľkých pôct, a tak je to aj s olympijskými víťazmi.
Miesto v diele Kniha V